Kde iní skončili, my pokračujeme...

Príbeh Divadelného súboru Andreja Sládkoviča, ktorý písal dejiny kultúry v Banskej Bystrici, ožíva po 30 rokoch. Nová generácia umelcov nadväzuje na dedičstvo vášne a lásky k divadlu, aby priniesla nové predstavenia a pokračovala tam, kde iní skončili.

  • Ondrej Záturecký
  • Pavel Scheer

Boli to ľudia presne ako my… Ľudia, ktorí museli prekonávať rôzne životné úskalia, ľudia s každodennými povinnosťami, ľudia, ktorí mali svoje sny a túžby… No boli to najmä ľudia s umeleckými dušami, ktorých spájala predovšetkým láska k divadlu. Intenzívne cítili a mali potrebu svoje emócie vyjadrovať prostredníctvom tohto druhu umenia. Ich hlavným cieľom bolo edukačne vplývať na divákov a apelovať na potreby vtedajšej spoločnosti. Áno, boli to banskobystrickí ochotnícki herci, ktorí spojili svoje sily a vytvorili niečo veľkolepé…

A tým sa začal v roku 1929 písať príbeh Divadelného súboru Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici. Jeho členovia zasvätili svoj život nielen svojim rodinám a práci, ale v neposlednom rade, divadlu. Všetok svoj voľný čas trávili nacvičovaním hier a študovaním postáv, ktoré stvárňovali na divadelných doskách. V podobe vynikajúcich hereckých výkonov privádzali divákov do katarzie. V záujme osloviť široké vrstvy publika bol ich repertoár bohatý a pestrý. Naštudovali hry klasické, ale aj moderné, umelecky zrelé, aj nenáročné. Venovali sa slovenskej, českej, ale aj svetovej tvorbe.

Divadelný súbor Andreja Sládkoviča patril k najvýznamnejším ochotníckym divadlám na Slovensku. Za 65 rokov svojej existencie sa odohralo 275 premiér. V divadle sa vystriedalo množstvo osobností – Ondrej Záturecký, Juraj Sarvaš, Pavel Scheer, Viera Scheerová, Ján Kováč, Rudolf a Ivan Palúchovci, Pavol Katona, Zora Paulendová, Mária Markovičová, Július Hudec, Edmund Klein a množstvo iných talentovaných umelcov, ktorí významne prispeli k pozdvihnutiu a rozvoju kultúry v Banskej Bystrici a vďaka ktorým divadlo vzniklo, napredovalo a podarilo sa mu prežiť až do roku 1995, kedy svoju činnosť ukončilo.

Presne po 30 rokoch sa stretli nové generácie rovnako cítiacich umelcov, ktorí chcú s radosťou, vášňou a láskou obnoviť divadelnú činnosť a ktorí majú ambíciu pokračovať tam, kde iní skončili…

Bývalí členovia Divadelného súboru Andreja Sládkoviča

Ondrej Záturecký

Ondrej Záturecký

(*12. december 1920, Banská Bystrica-Radvaň – †19. september 1987, Banská Bystrica-Radvaň) bol významný osvetový pracovník a divadelný ochotník.

Pochádzal zo šľachtického rodu Záturecký zo Záturčia (Zathureczky de Zaturcsa). Od r. 1936 pôsobil ako divadelný ochotník a režisér v Banskej Bystrici-Radvani a v Mestskom divadelnom združení v Banskej Bystrici, kde mu bol učiteľom a vzorom Ján Kováč. Počas svojej kariéry účinkoval vo vyše 120 inscenáciách, z ktorých 23 režíroval. V rokoch 1948 až 1969 zastával pozíciu riaditeľa Parku kultúry a oddychu (PKO) v Banskej Bystrici a následne v rokoch 1969 až 1982 pôsobil ako riaditeľ Závodného klubu Revolučného odborového hnutia (ZK ROH) Slovenka v Banskej Bystrici.

Okrem divadelnej činnosti sa Ondrej Záturecký venoval aj filmovému herectvu. Objavil sa v niekoľkých slovenských filmoch, medzi inými:

  • Jerguš Lapin (1960) – valach
  • Deň, ktorý neumrie (1974) – partizán
  • Pacho, hybský zbojník (1976) – pandúr
  • Nie (1977) – četnícky veliteľ
  • Magduška (1979)
  • Katera (1981)

Ondrej Záturecký svojou prácou významne prispel k rozvoju kultúrneho života v Banskej Bystrici a jeho okolí.

Ján Kováč

Ján Kováč (*10. október 1891, Banská Bystrica – †25. marec 1972, Banská Bystrica) bol významný slovenský divadelný ochotník. Bol jedným zo zamestnancov v ČSD.

V r. 1919 v Banskej Bystrici založil a viedol Divadelný ochotnícky krúžok železničiarov, kde sa v r. 1920 uskutočnilo prvé povojnové slovenské predstavenie. Od r. 1926 pôsobil ako herec, režisér a výtvarník tamojšieho divadelného krúžku MO MS. V r. 1929 sa stal organizátorom Mestského divadelného združenia, založil aj divadlo pre deti a mládež, pre ktoré písal scénky.

V r. 1945 začal pracovať v súbore Zdr. závod. klubov, neskôr sa aktívne venoval herectvu a réžii v Divadelnom súbore A. Sládkoviča v Banskej Bystrici. Vytvoril vyše 50 réžií a okolo 60 réžií rozprávok. Bol autorom kroniky 50 rokov ochotníckeho divadla v Banskej Bystrici. Jeho práca mala významný vplyv na rozvoj miestnej divadelnej scény a inšpirovala mnohých mladých hercov a režisérov.

Ján Kováč bol známy svojím nadšením pre divadlo a prínosom k rozvoju kultúrneho života v Banskej Bystrici. Jeho odkaz zostáva dôležitou súčasťou histórie slovenského ochotníckeho divadla.

Pavel Scheer

Pavel Scheer

Pavel Scheer (*27.1.1925, Lučenec – † 3.5.2012, Banská Bystrica)

Dlhoročný aktívny člen ochotníckeho divadla v Banskej Bystrici. Do divadla prišiel v roku 1950 a spočiatku pracoval ako kulisár. Postupne cez malé úlohy sa z neho stal úspešný ochotnícky herec, ktorý pôsobil v divadle až do ukončenia činnosti divadla a stvárnil hlavné úlohy v mnohých úspešných divadelných hrách.

Popri divadle bol dlhé roky aktívnym členom Zväzu protifašistických bojovníkov ako i predsedom hokejového klubu Iskra Smrečina Banská Bystrica.

Viera Scheerová

Viera Scheerová

Viera Scheerová (*29.12.1925, Smrečany), žije v Banskej Bystrici.

Členka ochotníckeho divadla v Banskej Bystrici. Otec Michal Birický bol v povojnovom období zakladateľom a zároveň režisérom ochotníckeho divadla v obci Smrečany. Už počas štúdia na strednej škole sa prejavovala ako úspešná recitátorka. Po príchode do Banskej Bystrice v roku 1951 sa začala popri zamestnaní venovať divadlu a hrala vo viacerých
divadelných hrách. V divadle sa zoznámila aj so svojím neskorším manželom.

Tehotenstvo a starostlivosť o deti jej nedovolili pokračovať ako herečke, a tak pôsobila v divadle ako šepkárka.

Celý svoj aktívny pracovný život pracovala v Slovenke, mnoho rokov ako predsedníčka ROH.