Ján Chalupka vo svojich divadelných hrách parodoval fiktívne mesto Kocúrkovo, ktoré predstavovalo satirický obraz skutočných slovenských miest v kraji, kde Chalupka pôsobil ako evanjelický farár, najmä Brezna a Banskej Bystrice. Kocúrkovo sa stalo symbolom malomeštiactva, obmedzenosti a spoločenských neduhov. Chalupka cez postavy a situácie v tomto meste kritizoval pokrytectvo meštianstva, zemiansku pýchu, nedostatok vzdelania a rozhľadu, slepé nasledovanie módy a cudzích vzorov.

Jeho najznámejšie hry ako Kocourkovo anebo Jen abychom v hanbě nezůstali či Všecko naopak sú dodnes považované za základ slovenského satirického divadla.

TRINÁSTA HODINA, veršovaná fraška, ktorá si aj po takmer dvoch storočiach zachováva prekvapujúcu aktuálnosť  je pre dnešného diváka v mnohých ohľadoch jednou z jeho najhodnotnejších a najatraktívnejších komédií. Chalupka v nej brilantne zosmiešňuje mocenské boje, pätolizačstvo a karierizmus v malomestskom prostredí. Hoci bola napísaná v roku 1835, jej témy – manipulácia, populizmus či politická ignorancia, sú až znepokojivo aktuálne. Veršovaná forma dodáva textu rytmus a švih, ktorý je zábavný a zároveň intelektuálne stimulujúci. Chalupka používa iróniu, slovné hračky a hyperbolu, čím vytvára komický kontrast medzi formou a obsahom. Fiktívne mesto Kocúrkovo je mikrosvetom, v ktorom sa odrážajú slabosti celej spoločnosti – od malomeštiactva po politickú negramotnosť. Dnešný divák si v postavách a situáciách ľahko nájde paralely s vlastným okolím a so súčasnosťou.

Obnovený banskobystrický súbor Divadla Andreja Sládkoviča sa rozhodol spojiť sily s folklórnym súborom URPÍN a vytvoriť originálnu divadelnú inscenáciu, v ktorej spev piesní o Banskej Bystrici, pohyb a choreografie tanečníkov a tanečníčok, i živá hudba, dopĺňajú a obohacujú výkony amatérskych hercov a herečiek, z ktorých mnohí stoja prvý raz v živote na doskách znamenajúcich svet.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Nad podujatím prevzal finančnú záštitu predseda BBSK Ondrej Lunter.

OSOBY A OBSADENIE

Foto: Igor Dian